Keď dvíham hlavu k nebesám

tam v čiernom rúchu chveje sa

s hlavou ťažkou z ľahkých vín

zavrhnutý boží syn.

Opäť sny o prázdnych izbách

na tele smrad cudzích slín...

Som zavrhnutý boží syn.

Budím sa vedľa cudzej ženy,

boľavý, zhnitý, obnažený...

Žijem s ňou, no cudzia mi je.

Počkám, kým vo mne všetko neodhnije

a potom, jak príliv v duši

čo tvoj kľudný spánok ruší

vyvrhnem z útrob horkú penu.

Zabijem tú cudziu ženu!