|
Bodovo orientovaná časť denníka podľa vzoru Bridged Jonesovej.
Na múdrosti ma je, tak bez toho, aby som o Helen Fieldingovej niečo vedela, či si uvedomovala niečo z toho, čo som možno vedela, prehováram k dcére, ktorá rada číta práve veci (denníky) od tejto autorky: „Všimni si, že na písanie o akože nemožnej žene bez chlapa potrebuješ autorku, ktorá s tým nič nemá. Pozri na fotočku. Vysmiata, úspešná, kdeže tá problém s mužmi. Lebo preto to vie podať humorne. Kde by sa v úbohej žene s problémom k mužom nabral humor.“
Novinka, čo sa udiala od denníkovej odmlky: rada čítam. Kto pozorne čítal môj denník doteraz, musí si uvedomovať, že mám s čítaním problém. Tak tento problém sa skončil. Možno dočasne a to preto, lebo. To je na dlhšie rozpisovanie. Prvá časť denníka bola o zosypanej žene, ktorá išla svetu dokazovať, že pre ňu nemá zmysle žiť. Išlo čisto o dôkazový materiál. Na! Tu to máte a teraz buďte múdri, či sa s touto hlavou dá. No nedá! A potrebovala som to počuť od všetkých tých cca 50 -100 čitateľov, že je to tak. Veci časom nadobudli iné parametre, zosypaná žena prišla o muža a spojené s tým aj o kopu dôvodov, prečo byť zosypaná a tak sa to pomaly transformovalo do celkom novej podoby a síce: nie si zosypaná, ale čo vlastne si? Nie, nie, neodbočila som. Zosypanie sa pochovalo, ale ostal zvyk písať ďalej. A tak sa text návykovo dostal do života. A pod tlakom mojej schizoidnej povahy som začal text kontrolovať, pretože, čo ak tu niečo napíšem a to niečo prestane platiť, lebo to tu napíšem, pár ľudí o tom zapochybuje a vo sfére vševedomia ma dotlačí k „prevereniu mojich slov“ a moja slabá povaha nebude stačiť náporu spoločenského vedomia a potvrdia sa slová mienky z vonku a to niečo, čo sem napíšem, prestane byť pravdou. Takže rada čítam je momentálne prebiehajúci proces, ktorý sa môže spôsobom vyššie uvedeným poľahky zmeniť.
Proces, ako prišlo k „rada čítaniu“. Cez písanie. Asi nie veľmi zaužívaný postup. Ale musela som sa stretnúť až s autormi knižiek, aby ma to takto osvietilo. Nič mi oni na tú tému nehovorili. Len som z povinnosti prečítala zo tri knižky a potom to prišlo. Baví ma čítať aj knihy, ktoré sa mi už od druhej strany nepozdávajú. Som menej náročná. Zo strany ega ku svojej duši.
Trošku to oproti Jonesovej zovšeobecním:
Rok x1: 86 kg (ale bolo už aj 92, či 94)
Rok x2: 80 kg, 78 kg
Deň x1: 78 kg
Deň x2: 77,5 kg
Deň x3: 77 kg
Deň x4: 80 kg
Deň x5: 82 kg
Deň x6: 83 kg
Deň x7 (bože, veď nebudem môcť nosiť veci, čo som si nakúpila a iné ešte dôležitejšie veci): 82 Kg
Bože všemohúci, zakop jojo efekt hlboko pod čiernu zem. A keď pán farár zase bude spomínať, akými hlúposťami ťa zaťažujeme, vedz, že toto ja za hlúposť nepovažujem.
Dnes sa chystám k rodine na Hrabovec. Dlho som tam nebola, teším sa na nich, že ich uvidím. Pre malého Janíka mám odložené policajné auto.
Proces nákupu:
- Kupujeme s dcérou logické hračky Riška (vnúčik)
- Chystám sa do Hrabovca, kupujem autíčko Jankovi
- Doma zvažujem, mala som kúpiť dve autá
- Treba dokúpiť auto, nemôžem „mojou závisťou“ prenášať nedobrú auru na Janka
- Možno rovnaké nekúpim, auto nechám Riškovi, Jankovi dokúpim čosi iné, ale už dva krát
- Rozprava s dcérou, áno, viem, Riško auto nepotrebuje, má pre seba dosť
- Viem že nepotrebuje, ale čo moja závisť
- Závisť treba vyprchať, nič zlé sa Janovi nestane, autíčko nechám jemu
- Myslím, že som s tým uzmierená a dostávam sa k vyššiemu levelu, takéto veci nebudem závidieť
Chystám sa na konzultácie k zmenšeniu pŕs. Nabrala som odvahu na konzultáciu. Okolie to začína brať hysterickejšie. Kolegyňa, že mám chudnúť a nie rezať. Viem, že má pravdu. Aj na rezanie treba chudnúť. Prečo toľko vyvádza, keď ešte ani neviem, či sa to po zdravotnej stránke bude dať uskutočniť? Neurológ vysvetľuje, že moje problémy s chrbticou nesúvisia s veľkými prsiami. Bo, že prsia sú hore a kríže dole. Naozaj mu nebudem vysvetľovať, že ak sa ohnem nad umývadlo a prepieram veci, že sú mi ťažké prsia a nie zadok. A že ma potom bolí v krížoch a nie v hrudnej časti . Nehádam sa s ním. Nech mi napíše správu a mojich problémoch, ktoré mám. Nemusí písať o tých, čo nemám, teda o hrudnej časti. Odvahu som nabrala počas čítania knižky Tajné listy mnícha, ktorý predal svoje ferrari od Robina Sharmu. Tam vôbec text nabáda k veciam. Urobiť iba desať drepov sa mi zdá veľmi malý krôčik. A robiť drepy každý deň nie je ťažké, len dodržať to je ťažké. Až teraz mi dochádza, prečo k PanthaRei mali knihu v časti: Pre odvážnych.
Vstala som ráno a postupne plánujem:
- Upletiem 5 šórov tam a naspäť (sveter, čo pletiem pre dcéru, o čo ona nevie a možno ani nebude nosiť, nevadí, rozpáram a upletiem čosi iné)
- Prečítam jednu časť Jonesovej
- Upletiem jednu šóru tam a naspäť
- Prečítam jednu šóru, pardón, jednu časť
- Upletiem jednu šóru
- Raňajky, uvariť
- Upletiem jednu šóru
- Raňajky, zjesť
- Upletiem jednu šóru...
Pokračujem v paralelách s Jonesovou (viď jej scenár):
Rok x1: vymýšľam príbehy
Rok x2: prestala som vymýšľať príbehy
Rok x2: pomodlenie sa v kostole, aby sa mi vymýšľanie vrátilo, predsa len to malo čosi do seba
Ešte ten istý rok: vrátilo sa mi vymýšľanie
Ešte ten istá rok: píšem román
Rok x3: píšem román
Rok x4: román dávam a net a text sa pomaly ale isto z normálneho pretransformováva v kydy znechutenej autorky, ktorá upadá do dvojnásobnej depresie (pod tlakom života a pod tlakom „obľúbenosti“ na nete)
Rok x5: dvojročná prestávka (musím, bo ani ja už nevládzem čítať tie sprostosti, čo píšem)
Rok x6: prerábanie textu pretransformovaného na kydy naspať na dej
Rok x7: čerpanie energie pre vymýšľanie záveru (rámcovo to samozrejme (nie až tak samozrejme) vymyslené už je
Pozitívum za posledných X rokov písania románu: Pôvodná názov Fakty ju obchádzali ako autá na obchvate okolo hlavného mesta sa mení:
Rok, deň X1: Fakty ju míňali ako autá na obchvate okolo hlavného mesta
Rok, deň X2: Goron (podľa názvu planéty v románe)
Rok, deň X3: Garleo (zmena názvu planéty, nakoľko jeden čitateľ Totemu ma upozorňuje, ja na nete kontrolujem, Goroni sú nejaký oní z nejakej bojovej, či akej internetovej hry a tak celý deň pobehujem a zvukovomalebne vymýšľam iný názov)
Rok,deň X4: Jedna pani sa ma pýta, prečo sa môj román volá Garleo (na posedení so spisovateľkami Marta Gergelyová a Lena Riečanská), pretože som nevydržala a pochválila som sa, že píšem. Možno doma píšu všetci, čo tam sedeli, ale nebudú sa tým chváliť. A ja jej vysvetľujem, je to planéta a pôvodne sa to volalo Fakty...
Ešte ten istý deň: čo ak tá otázka bola dôležitá? Garleo... Môže to niečo znamenať? Gar, ako garden, záhrada a Leo ako súhvezdie, či čo to presne vesmírne je, leva. Záhrada rovná sa oddych, pokoj, mier. Lev sila, agresia, bojovnosť. Presne o tom román je. Konfrontácia medzi zmierlivosťou a bojovnosťou. Obzvlášť s bojovnosťou mám veľké problémy. Tak ale to je úžasný význam nadpisu! Kebyže niekedy pred ľuďmi, toto smelo môžem.
Idem štrikovať a čítať Jonesovú.
PS: nezabudnúť na Hrabovec zobrať slovenčinu na maturitu. Dianka chce, aby som jej pomohla s ... čosi hovorila o dvoch vetách. Znelo to, ako zo slovenčiny. Nebudem vysvetľovať, že slovenčinu neviem. Aj tak som prišla na to, že to nikoho nezaujíma. Pobeháme po nete. Snáď budem rozumieť tomu, čo tam píšu.
Napísala som poviedku. Najprv na facebook. Páčilo sa. Mojej krvnej skupine. Aj Ondro Kalamár dal bodík, ale ten, dovolím si tvrdiť, ocenil tie prvé dve vety, ktoré je vidieť bez rozkliknutia (aj to je dobré, údajne prvé vety sú veľmi dôležité veci).
Posmelená a závislá hneď zavesujem na Citajmadnes, na Slavonicu, na Totem, na všetko, kde som. Zo Slavonici jedna recenzia, že skoro lietam v oblakoch, ktoré konečne rozohnalo, takže slniečko a jasno jasnúčko. Čiže lietam imaginárne, lebo nie je o čo sa v nebi zachytiť.
Či poviedka stála za to, myslím, že stála, no ale uvážte takáto kritika:
Vybavil sa mi J.Johanides. Ale toto je Johanides v ženskom prevedení.
Absolútne úžasná vec! Kvalitná literatúra!
Cesty osudov nie sú spletité. Sú desivo jednoduché. Spletité sú naše túžby a veľkosť odhodlania, koľko do toho vraziť. A tiež úroveň morálky.
Vôbec neprekážali akože preklepy, chýbajúce čiarky... naopak, veľmi vhodné odbočenie z pravidiel.
Čakal som, že nakoniec ich tam naveky uväznia, že byť v guli je normálne, ba že je to IN. Som chlap, preto taká pointa. Ale táto ženská je tiež fajn.
Ty nie si žiadny amatér, ba ani amatérka.
Len tak ďalej...
A ešte jedna:
Obdivujem ľudí, ktorí dokážu takéto niečo vymyslieť. Veľmi dobre napísané.
Chodím, klikám, chodím, klikám. Nikde body nepribúdajú, nikde nič. Ani čiarka. Nie som ja nenažrané hovado! Kritika, že si ju vytlačím a zarámujem k fotkám do albumu a mne je málo! Už sa vo mne mieša závisť, závislosť, upadanie na duši. Všetko to vrčí! Prečo keď jeden napísal: obdivujem a druhý: Vybavil sa mi Johanides, prečo potom mám iba jedno doporučenie? Mali byť aspoň dve! Ako potom musí obdivovať, keď niekomu dá bod? Alebo žeby to nedal Johanides? Pri kvačkách nie je také, že od koho. Múdro, lebo len to ma drží, aby som nevyletela na tak krásne slová a nepochovala ich.
|
