Vduch, svetlo, voda, teplo.
Brucho, plodenie, pudy
fekálií sudy.
Smrť i tá je tu
prisatá k životu.
Obeť, svätosť, žertvy cit?
Zákon smiešny.
Bez nich dá sa žiť.
Čo je život?
Potrieb špina, dokola chod
chorôb slina.
Napokon hrob, jama, hlina...
Viera, nádej zadýmená.
Pesimita?
Realita.
Pravda krutá, taká.
Smrť v nás zreje, čaká.
Načo slovné čačky
spievať kolenačky
smrteľnému životu.
Smrť má svoju istotu.
Cez ružové okuliare
hľadí človek v život, v snáre.
Dobre je tak.
Dobre tak.
Dnes, zajtra, kedy
je treba nastúpiť
na posledný vlak?
Anna Vodičková
|
