Dnes kdesi, kedy, kde?
Tancuje Salome.
Vždy inde tancuje,
sukienky zhadzuje.
Ples? Kdeže!
Zem - lože - javisko na stole.
Dym, fľaše, poháre...
smrad krčmy, pivárne.
Hosť - žobrač, spodina.
Program sa začína.
Smiech, výkrik, hrkálky,
volanie do diaľky.
Šíp luku. Tetivy.
Prút vŕby prehnutý.
Pŕs rytmus dráždivý,
zadýchaný, ťaživý.
Pohyb nôh ako laň.
Tlieskanie dlaň o dlaň.
Strom lístia zbavený
trasie sa vo chvení.
Jar, letné sparné dni
v júlovom poludní.
Kvet, kúkoľ, vlčí mak
noc, vášeň, oheň, vták.
Blč iskra, páľava
jak plameň ihravá.
Bi zmysly, vzrušuj, straš,
rozbujni samopaš.
Krik, stony ľúbosti
v rozkoši spitosti.
Pi kriky bezzubé
chrastavé, boľavé.
Ó, božská Salome
ruža zlomená v stvole.
Dav hrmí aplauz
bozká zem, dych jej úst.
Tíš, radosť doznela
žobrač je veselá.
Z rias slza skanie jej
Salome osamelej.
O smäde, o hlade
tancuje kde- kade.
Posvätná Salome
spodine sa daruje.
Je jedna z nich.
Tisícich.
S nimi sa raduje.
Anna Vodičková
|
