|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
trochu smútku v dlani
Autor: piccasso () - publikováno 1.11.2001 (22:24:47)
|
|  |
Celá nedočkavá,
je to hriech?
Veď ja...Ja iba tak veľmi túžim...
Čosi ma ťahá a ja tápam na hrane,
medzi dvoma nepochopenými a nepochopiteľnými hranicami...
Roztápam sa
od túžby.
Šialené pery ma vedú až za čiaru vedomia.
Dokážem to ešte?
Túžim stále a neutíchajúco.
Niekto sa ma dotkol a nepozerá.
Kto si, Pane?
a tu ostáva iba nedokončené
ticho.
A možno predsa...
Odpoveďou je samá otázka
a ja sa zamotávam v spleti pocitov,
hriešnych vášní i čistých citov.
Do ticha plného dusivého očakávania....
„Čo odo mňa chceš, Pane?!!!“
Zadívam sa na jarnú sedmokrásku,
odpovedá...
???
Krásne, mladé, svrbivé,
čo je to,
čo vedie pero na púte,
čo vylieva nečakané a netušené?
Chcem chváliť, jasať, žiť.
Tak a tunel začína
a žuvačka trvá a trvá a ....
veď viete....
Chcem, musím, cítim!
Zlosť na celý svet,
mlieko už vychladlo
studené je...
Čosi, niekto, niečo
a fialky zavoňali.
Svet už nebol svetom,
kvet kvetom
ani láska už nebola láskou.
Iba beznádej ostala nemenne beznádejnou
až beznádejnou beznádejou.
Smrteľná depresia
A v čudnom výkriku všetko padlo.
|
|
|
