s pánom, vyzerá, že je to jej muž, vystupujú z auta, prišli z autom až hore i keď je tu zákaz, blahorečím im. Starká vraví

mužovi jemným hláskom, rozpráva ako nejaká diva s umeleckých kruhov, určite Bratislavčanka, alebo učiteľka, učiteľku

poznám na sto honov. "Jurko zober tie kvety, ja zoberiem sviečky." Vybiehame z brány, naskytla sa zase jedna z príhod

ných chvíľ, nasadáme do ich auta a už fujazdíme dolu kopcom, starká za nami kričí:"Jurkó-ó-ó, berú nám auto, urob niečo,

ľudia pomožte." Zbadal som jednu starenku ako vychádza z cintorína, pozerám do spatného zrkadla, v bráne vidím dvoch

mužov:"Teta, čo sa robí?,"pýtajú sa tej čo sme im ukradli auto.Čakáme v naštartovanom aute.

                "Ja by som to pozabíjala, takýchto grázlov, ukradli nám auto." Tí dvaja po nás strieľajú, starkú to vobec nezne

pokojuje.

              "Nebojte sa teta, za to zaplatia životom," povie gankster a potľapkáva starkú po riti, starká to nevníma, stále ju 

zaujíma len svoje auto."Keď mi ho doveziete spať, budem sa vám revanšovať, zaplatím vám aj nejakú fĺašku a naviac vám

upečiem veľmi dobré koláče."

              "Sedí," vraví gankster a utekajú z tým druhým k bráne, idú si po auto k múriku. Zopár razy ešte po nás vystrelia

a stratia sa na cintoríne, tí dole po nás pália bez prestania, pridávam plyn a vyhneme sa im aj oni nasadajú do auta a uháňajú

za nami, všimol som si, že ten čo ho volal šéf vajíčkom, sedí vedľa neho. Jeden z komplicov čo sedí vzadu vystrčí hlavu

z okienka a kričí:"Zabijem ich, zabijem aj hneď."

              "Ak sa nám podarí ujsť, viem, kde sa pojdeme na chvíľu ukryť, než zháňka po nás ustane, alebo nemusíme tam

zostať,"povie Elena,"možeme zavolať políciu, ja neviem."

              Sústredím sa na cestu, pozerám do spatného zrkadla. "Takže ty si bola u kamarátky, kde vlastne žiješ v Michalov

ciach, alebo na Šírave? Keby Iveta nehľadala kamošku tak....,"poviem uštipačne.

             "Ako keby ste to nepoznali, chalani stratia záujem o takú, ktorú hneď dostanú." všetci sa stále obzeráme do spatné

ho zrkadla.

            "Baby chcú proste ukázať, keď sú protivné, že aj oni niečo vedia, že nečakajú na prvého čo o nich zakopne, keby

som si našla toho pravého mohol by byť aj trocha silnejší." je to narážka na mňa, ja som silnejší, ale nie moc, nie tlstý, asi ma

 chce, keď tú tlstotu tak zjemnila."

            "Teraz na výpadovku," radí Elena, je vidieť, že sa tu vyzná, odbočím, pozerám sa do spatného zrkadla, za nami sú 

iba neznáme autá, vidíme to všetci, ale nikto sa nechce unáhliť pozitívnymi hodnoteniami, dievča sa obzerá na všetky strany

a povie:"To by bolo super, keby to bola pravda, že sme sa ich striasli."

            "To máš pravdu, že by to bolo super,"snažím sa všetkých povzbudiť, som skor presvadčený, že sme sa ich striasli,

predsa by nerobili len tak nejaké finty, že na nás kašlú chvíľu, chcú nás predsa dostať. Zavoláme políciu, alebo nie, nie, že 

by som vás všetkých nevidel rád, ale najlepšie pre nás bude teraz, keď pojdeme každý svojou cestou, byť spolu je nebezpeč

né, sme až moc nápadní."

             "Na tú súťaž som sa celkom tešila,"povie dievča,neprovokuje, asi chce moje ospravedlnenie.

             "Čo by ste povedali, keby som vás zaviedla do jedného hotela, zatiaľ než o nás trochu záujem opadne." Súhlasíme,

Elena mi ukazuje cestu.

             Platím za izby, ideme hore schodami, objednal som dve izby, sme v jednej z nich všetci a rozprávame sa, je to jeden

z tých konfortnejších hotelov, záchod kúpeľňa, televízor aj počítač je tu, pomaly sa stmieva. Cítim sa tu v bezpečí, hádam také

pocity majú aj ostatní, toto určite nebude ako vo filme, že budú tí naši mafiáni takí schopní s konexiami, alebo budú drzo pre

hľadávať hotely. Dávame si dobrú noc, ja idem na izbu s dievčaťom a Ignác S Elenou, Ignác sa jej páči viac, to som už dávno

postrehol aj minule v obchode sa jednej babe pri pokladni páčil viac ako ja, nemohla z heho spustiť oči, než si ľahneme spať

ospravedlňujem sa dievčaťu:"Prepáč, zavinil som to ja, reku vypýtame si od teba adresu, bolo by to určite zaujímavé, čo veď

Ignác chodí po súťažiach, spieva ako Kája Gott, fakt, Elena sa divila, že sme prišli na čunder iba dvaja, zoznámili sme sa na 

diskotéke, kamoši sa rozišli s babami, ten jeden z nich má s tou svojou stále problémy, bol aj na liečení, išiel tam aby tam 

nemusela ísť ona."

              "To je tiež riešenie, on sa liečil tam a ona doma, bude to asi charakterný chlap."

              "Dobre si odpovedala,"poviem jej. Mám rád múdre baby, ktoré sa vedia pre niečo nadchnúť, ktoré majú názor, po

tom nemám pocit, že si musím sám odpovedať, mám rád ľudí, ktorí vedia čo je to radosť, smútok, hnev, mám rád, keď je 

obdiv obdivom, ľútosť ľútosťou a prísnosť prísnosťou. Ignác mal tiež zaujímavú debatu, na druhý deň mi rozprával. Elena

bola už vyzlečená a ležala na posteli na bruchu z hlavou podopretou v dlaniach niečo písala, potom sa zodvihla a so skríženými

nohami písala ďalej, Ignác sa hanbil a skrýval sa aby ho nevidela v slipoch, chytro si vyzliekol nohavice a sadol si na samos

tatnú posteľ, Elena sedela na manželských posteliach a pozerala na Ignáca."Poď sem, nebudeš tam predsa sám, tu je dosť

miesta aj pre dvoch." Poslúchol ju a potom sedeli na posteli vedľa seba kúsok od vankúšov, Ignác bol vyplašený a povedal

pozerajúc na prah pod dverami:" Tá diera by sa mala upchať."

               "Ignác, ty beťár, nemaj dvojzmyselné reči, myslela som si, že prídeš po mňa ty, ale ty si mal oči iba pre Ivetu, už si

mal dievča? opýtala sa Elena.

               "Ešte nie, no vlastne už áno,"Elena mu to neverila.

               "Práve som sa rozišla s chalanom, pred chvíľou som plakala, zajtra mu pošlem sms, idem radšej ľúštiť krížovku."

Šuchoce novinami, prekladá ich napoli a položí na knihu a opýta sa Ignáca:" Máto štari nohy a nežije to."

               "Stol,"odpovedá Ignác

               "Dó-ó-ó-br-é-é, ty by si si mal Ignác nájsť temperamentnú manželku. Ľahli si, Elena zhasla svetlo, Ignác sa robil, že

spí, akoby náhodou sa dotýka Eleninej ruky, odťahuje sa, vedel prečo, predsa nebude trtkať s nejakým začiatočníkom a je 

na snaženie už neskoro, Ignác vie, že ju mal zvaliť vtedy, keď lúštila tú krížovku, vyčíta si to , dala do toho vštko aby vyzerala

ako ženská a on nič. Vedel, že to chce, šmátral v trenírkach a obdivoval si ho aký je veľký, bol naňho hrdý, na seba už menej.

Nepoužil som ho a vták by tak rád lietal hore dole do tej chandže. Obdivoval ju ako spí, bola krásna, nahá by bola ešte kraj

šia, preto plakala, aby som ju urobil. Ignác zaspal a snívalo sa mu ako vedie s ňou debatu o vojne, vravel jej ako ho trápia 

vojny a ju trápilo, že ju neurobil, len tak ledabolo vo sne odpovedala:"keby boli vojny niečo normálne, tak sú vojny stále." Po

tom jej povedal:"Keď sa mi niečo podarí tak to zvediem na Boha a keď nie zvediem to na seba, chválila ho, že dobre, ale stále

chcela iba to jedno, všetko k tomu speje, celý deň, celý svet k tomu speje, všetka múdrosť a hlúposť, čo je to vlastne zaujíma

vá debata, je to prisposobenie niekomu kto je v pohode, ale Ignác sa vedel iba prisposobovať, bál sa cudzích prísnych ľudí

čo viedli zaujímavé debaty, nevedel o čom sa s nimi rozprávať v čom má byť vdebate dobrý, bál sa ich a zdali sa mu nezaují

mavý a tak ako ich nemal rád rovnako ho títo ľudia nemali rad, mal rád iba dobrákov a vodcov a tých s ktorými niečo zažil.