Nuž, teda už naposledy
vezmi vo svoje náručie.
Kráča čas. Počuješ drahý?
Rozpriada siete pavúčie.
Hodiny nezvládli úlohu.
Zastaviť ho, vzdialiť na míle.
Pritúľ ma bôľom skľavenú,
bozkávaj ústa slzou umyté.
Vlak prichádza, hrmí, vzdychá,
počujem ho, v zákrute ho zriem.
Žiaľ ma drtí, sily odníma.
Dovoľ mi klesnúť ti do ramien.
Už je tu. Prišiel zďaleka.
Pozbieral šťastie, strádania.
Zbiera ich a ďalej uteká
k slnku, k moru kdesi uháňa.
Výpravca vrhol svetlo do tmy.
Vystreté ruky objímajú tieň.
Zbohom drahý, píš mi... aj ty.
Zbohom máva posledný vozeň.
Je noc, tma, hodina dvanásta.
Prvá ju tlačí mocne v podpery.
Plač ľúbosti?
Udalosť častá.
Mnohokrát povrchná chrasta.
Čas hĺbku jej bolesti preverí.
Anna Vodičková
|
