|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Ráno sa ukázalo nezvyklo rýchlo. Rosa bola neskutočne sýta ako zapekanka z hami papi v Trebišove. Len krátka chôdza k studničke stačila aby Ctibor pocitíl ako mu chlad zbystril vnemy a presne takto si to pamätal ešte z čias keď bol dieťa a so starkým sa predierali hustou horou z horárne. Ešte stále si spomínal ako to v starkého horárni voňalo po dreve parafine z preparovaných trofejí a stále sa snažil prísť na fígeľ starkej ako pripraviť to dokonalé kakao aké doteraz pil každé rano cez prazdniny. Pri studničke sa napil nepil hltavo ale pomaly a s rozumom pretože ako mu starký vždy prizvukoval studená voda na horúce telo je ako voda na zohriatu platňu - niečo vždy praskne. Dnes si Ctibor zaumienil že sa pôjde pozrieť do južneho svahu pretože bol taký strmí, že ho tá fyzická námaha ktorú by musel pri tomto výstupe vydať odrádzala. - Počkam aspoň do poludnia- povedal si sam pre seba. Vtedy je v hore najmenej ruchu a ruch bolo to na čo momentálne nemal vôbec chuť. Veď nakoniec aj preto skončil v tejto bohom zabudnutej chatrči ktorej sa každý výhýbal z dovodu ktorý sme si už spomenuli. Ctibor sa na reči a hrozostrašných pribehov o bludiacich dušiach vždy zabaval a sám bol ešte natolko dovtipní, že tým hlupákom sám vymýšlal historky aby každeho ustráchaného cloviecika presvedčil o škriatkoch vílach duchoch a telách vysiacich zo stromov, ktoré určite este aj teraz čakajú na svoje nájdenie a pokiaľ sa ho nedočkajú sepkajú svojimi modrými perami tvoje meno len aby si zašiel na to miesto kde sa nahádza. Nemúsíme si hovoriť, že Ctibor tieto reči pokladal za báchorky lebo jeho starký ktorý bol polovnikom celý zivot mu kazdé prázdniny vštepoval skutočnú pravdu o ludoch o zvieratach o zivote hore a aj o tom ako sa so všetkým vyrovnat a nikdy sa nepoddat. To bolo velmi časté slovo ktoré starký použival - nikdy sa nepoddať a ešte po nečase čas býva. - Ani mne sa vždy nedarí Tibko - ale to je správne presne taký je život - To pochopiš keď dospieš - presne si spominal kedy to pochopil. Bolo to vtedy keď mu oco a mama oznámili, že starkého nasli v hustej hore pod skalou zrejme padol a zabil sa. - Hlúposť kričal malí Tibo a chcel isť za starkým lebo vedel, že jeho starký mal chodzu pevnú a nikdy by nesiel niekde kde by to nezvladol ale kto by veril malemu chlapcovi, ktorý v tom case dovršil sotva 13 rokov.
|
|
|
