|
Sedel som na balkóne,
z diaľky plávala búrka.
Vietor vzduchom niesol korenie,
za kopcom elektróda žmurká.
(Ale o tom som nechcel.)
Zrazu sa celý deň natrel na sivo
a jediné, čo skutočne silno vzduchom razilo
boli hromozvody - pripravené k boju.
Presne ako bajonety.
Stáli a čakali na boj z blízka,
ale paradoxne z najväčšej diaľky došla iskra.
Niečo ako šíp, len povetrím to hrkotalo ako voz
plný pušného prachu na nespevnenej krajnici.
A potom to začalo - vojna - pri ktorej ľudia ako králici
ohrýzali púpavu v kartónovej krabici.
(Ale to je jedno.)
Sedel som na balkóne,
a v diaľke dohárala búrka.
Vrchy obalené v záclone,
a ja jediný, čo žmurká.
(Ale o tom som nechcel.)
| 
