Na drôty elektrického vedenia
sa vešajú kvapky.Striedavo menia skupenstvá.
Hneď ako sa vyparia každá z nich je vznešená.
{Chcem vedieť meniť svoje skupenstvá.}

Kostry stĺpov vysokého napätia
mi pripomínajú zabudnutého mamuta.
Náter do červena - farba ich srsti.
Každé jedno niečo znamená všetko pre niečo existuje.
{Chcem si byť aspoň v niečom istý.}

Potom skoro ráno keď vrchov sa dotkli iba hmly.
Vidím miestnych neandrtálcov ako sa náhlia po kly.
Pília ich hrebeňom. 
A potom skoro poobede sa náhlia za umelcom.
Jeho ateliér skrýva samé gýče
nemá tam štetce nemá tam farby ani laky
iba váhu, cenník a zhrdzavené prachy.
{Toto je doba ľadová, žijem v dobe ľadovej.}

Takto sa každý neandrtálec vydá na lov
keď sa vracia domov na rukách nosí svoju krv.
Žena stráži oheň, krb a možno aj ohambie,
ale ak je dlho zima a nehostiné podnebie
priloží aj cudzie poleno.
Nech sa čas stane ozvenou
{Toto je doba ľadová.}

Aj ja sa vraciam do vlhkej jaskyne
v ktorej sme obaja presvedčivo "šťastní!"
Veď stále ešte jemne iskríme
a veríme aj na sny.
{Toto sú ľudia a ich napätie.}

Vietor prvý z hôr donesie zápisky,
keď sa do mňa opre bojím sa, že vypadnem z kolísky.
Tvárou sa mi prediera ako mladou svrčinou.
Klame mi o vôni a krajšom živote za horami, 
hoci ja viem, že tam ľudstvo bojuje s dinosaurami.
{Toto je doba ľadu tu prežijú len tí čo nosia kožu hadiu.}
Toto je náš svet.